Ninja v realitě 2

Ninja v Realitě 1

Obvykle je za tradičný odev ninju považovaný úplne čierny úbor, ktorý sa stal natoľko populárnym, že o jeho autencitite obvykle nikto nepochybuje. V skutočnosti však neexistuje žiadny hodnoverný písomný záznam, v ktorom by boli ninjovia popísaný ako oblečený v čiernom. Obvykle, zdá sa, sa obliekali tak, aby boli k nerozoznaniu od svojich nepriateľov.
Buke Meimokušo uvádza: „Cestovali v prevlekoch do iných krajov, aby posúdili situáciu nepriateľa, po svojom spôsobe prenikali do stredu nepriateľov, aby odhalili jejich slabiny a vstupovali do nepriateľských hradou, aby zapaľovali a vykonávali vraždy, prichádzajúc vždy tajne.“
Najstarším vyobrazením čierne oblečeného ninju je knižná ilustrácia z roku 1801, ktorá ukazuje ninju šplhajúceho do hradu oblečeného v čomsi, čo každý okamžite označí za ninjovský kostým. Je však možné, že to boli práve takéto obrázky, ktoré vytvorili našu predstavu o ninjoch, než že by tomu bolo naopak. V Japonsku existuje jedna dávna umelecká tradícia, dodnes živá v bábkovom divadle Bunraku, totiž, že obliecť postavu do čierneho znamená naznačiť divákovi, že túto postavu nemožno vidieť. Spodobniť tichého vraha týmto spôsobom na obraze by preto pre vtedajšieho japonského čitateľa bolo úplne prirodzené a netreba sa domnievať, že výsledná ilustrácia je nezbytne reálnym portrétom nindži.
Je však zrejmé, že pokiaľ mal ninja za úlohu podniknúť akciu najlepšie odpovedajúcu jeho charakteru, teda v noci tajne preniknúť do nejakého hradu, potom čierny úbor od hlavy až k päte, bol tou najlogickejšou voľbou. Túto otázku môžeme teda uzavrieť konštatovaním, že minimálne v tejto situácii je tradičný čierny kostým autentický, i keď niektorý bádatelia sa domnievajú, že do čiernej bolo primiešanej trochu červenej farby, aby neboli vidieť škvrny od krvi.


N tomto obrázku je vyobrazený typický ninja v tradičnom úbore s vybavením, ktoré obvykle používal. Ninjov odev je úplne čierny, aj keď ako som napísal v prvej časti, existovali i situácie pri ktorých bolo výhodnejšie použitie prevleku alebo sa proste obliecť ako jeden zo strážcov nepriateľského hradu.
1. Vlastní kostým má na sebe ústredná postava, jeho jednotlivé časti sú v detaile zobrazené okolo neho. Oblek ninju bol jednoduchý, ale veľmi praktický. Pozostával z nohavíc a kabáta(11), ktorý sa veľmi podobá kabátu aký sa nosí pri jude alebo karate. Neboli na ňom žiadne šnúrky, aby sa nemohli zachytiť na nejakom výčnelku, pri lezení po hradbách. Z rovnakého dôvodu boli i „límce“ kabátu zastrčené v nohaviciach, ktoré sa smerom dole zužovali a pripomínali nohavice, aké nosili samuraji pri jazde na koni. Boli zaviazané pod kolenom. Na lýtkach sa nosili lýtkové kamaše, opäť veľmi podobné štandardnému samurajskému vybaveniu, na nohách čierne tabi, typické japonské ponožky s oddeleným palcom a zosilnenými podrážkami. Obvyklou obuvou ninjou boli wawadži (slamené sandále- 10). Podľa väčšiny ilustrácií sa nosili aj košele s priliehavými rukávmi a celý komplet bol v páse stiahnutý dlhým čiernym pásom. Hlava ninju bola zahalená v priliehavej kápii, v ktorej bol ponechaní priestor iba pre tvár nad ústami alebo dokonca iba štrbiny pre oči. Na opasku má ninja zavesený vačok s bežnými potrebami.
2. Tecu biši (ježkovia) sa tiež používali pomerne často. Jednalo sa o ostré hroty usporiadané tak, že pri položení na zem jeden z nich vždy smeroval nahor. Samuraji obvykle nosili topánky s tenkou podrážkou, preto mohli byť ježkovia veľmi účinnou metódou ako spomaliť prenasledovateľov.
3. Na obrázku je tiež možné vidieť rôzne druhy šurikenou, ninjovských vrhacích hviezdic. Bol som na jednej mini prednáške o ninjoch a na nej prednášajúci hovoril aj o šurikenoch. Podľa neho nemali smrtiaci charakter, tak ako to zobrazujú vo filmoch, ale rozptyľujúci. A tvar šurikunou bol taký aký má hviezdica medzi ninjovou nohou a sandálmi(10), pretože tento tvar mal aj nástroj pomocou ktorého sa vyťahovali klince. Tím pádom bolo možné prenášať šurikeny a vydávať ich za tieto pomôcky stavbárov. Čo sa týka obrázka ilustrátor to s tvarom šurikenou prehnal, je vidieť, že nevedel ako ich nakresliť.
4. Kaginawa (lano s kotvou). Jednalo sa o najdôležitejšiu pomôcku pre šplhanie. Pokiaľ nebolo práve používané, nosil ho ninja obvykle zavesené pri páse.
5. Amegasa (rákosový klobúk). Slamený klobúk do dažďa sa zdá byť trochu zvláštnou súčasťou výbavy ninju, ovšem je bežne zaraďovaný medzi týchto „šesť potrieb.“ Bolo ho možné používať pri skrývaní identity, ale aj pri obdobiach dažďov. Podľa mňa osobne mohol byť extra spevnený a slúžiť ako malý štít, ale nemám to overené.
6. Sendžaku tenugui (ručník dlhý 3 šaku-1m), preložený. Toto bola ninjovská varianta predmetu, ktorý bežne používali samuraji, a ktorý mohol byť používaný ako obväz, popruh alebo ručník.
7. Učitaké (vodotesné puzdro na strelný prach vo vnútri bambusovej trubky). Jednalo sa o jednoduché ploché puzdro na prášok dvojnásobne zaistené proti prieniku vody. K jej zapáleniu slúžila hubka. Učitaké slúžilo skôr k založenie požiaru, než aby sa jednalo o výbušnú zariadenie. Ja som ninjou pri práci nevidel, takže ktohovie.
8. Inró (schránka na liečivá). Inró patrilo ku štandardnému vybaveniu samuraja a jednalo sa o malú lakovanú krabičku, v ktorej bolo niekoľko prepojených oddelení, stiahnutých dohromady šnúrkou. Obsahovalo lieky, lektvary a protijedy.
9. Seki hicu (doslova „kamenná ceruzka“). Schránka s písacími potrebami a bridlicovou ceruzkou. Od ninju sa očakávalo, že bude vedieť písať, aby dokázal nakresliť mapu nepriateľských zariadení a napísať odkaz. Krabička je lakovaná, aby bol jej obsah zabezpečený pred nepriazňou počasia.

Tento obrázok predstavuje jednotlivé špeciálne nástroje ninjou a spôsob ich použitia.
1. Kurorokagi (kovový nástroj na lezenie) Táto na prvý pohľad nepotrebná súčasť vybavenia sa skladá z robustného železného háku upevneného na drevenej rukoväti. Účelom tohto nástroja bolo zjednodušiť ninjovi zliezanie stien, ale mohol byť s úspechom použitý ako predĺžená ruka, ako je ukázané tu a bo by asi užitočný pri vytvorení schodíkov pri zostupe. Výrez ukazuje podobnú železnú pomôcku pre šplhanie.
2. Saoto hikigane (prístroj pre načúvanie). Prenosné načúvacie zariadenie poznáme ako saoto hikigane, fungovali na princípe trychtýře, ktorý ninja priložil ku stene a mohol tak odpočúvať rozhovory a sledovať pohyb stráží. Vo výreze je možné detailnejšie prehliadnutie. V podstate sa nejednalo o nič zložitejšie ako o zužujúci sa kovový valec.
3. Cubokiri (nástroj pre vylamovanie a prenikanie) Pri použití dvoch nástrojov bolo možné vytvoriť medzi doskami malú štrbinu. Prvý z nástrojov sa nazýval cubokiri a vypadal ako dlhšia železná vidlička s dvomi hrotmi, ktorou bolo možné otáčať a tým vytvoriť medzi doskami priestor pre pretiahnutie malej pílky listového tvaru s malými zúbkami.
4. Šikoro (tenká pílka). V prípade použitia tejto pílky so širokou střenkou mohol ninja prepilovať drevené spoje po strane okna alebo vonkajšie zásteny. Výrez ukazuje variantu tohto nástroja s dlhou rukoväťou.
5. Kunai (nástroj pre dlabanie) Steny japonských hradou tvorila prútená konštrukcia, ktorá bola omazaná hlinou a omietnutá, takže ninja mohol použiť svoj kunai vyzerajúci ako niečo medzi širokým nožom a maliarskou škrabkou. Ninja mohol s jeho pomocou rychle vyhĺbiť alebo vyrezať dieru dostatočne veľkú na to, aby sa ňou pretiahol.
6. Šinobi-gama (zbraň kombinujúca srp a reťaz). Táto kombinácia je dobre známa z tradičných bojových umení a má pôvod v poľnohospodárskom náradí. Klasická verzia tejto zbrane sa nazývala kusarigama. Reťaz mal na konci závažie a mohol byť na prenasledovateľa hodení. Útočník potom protivníka strhol k zemi a o zbytok sa postarala čepeľ srpu. Varianta zbrane, ktorú používali ninjovia bola o niečo menšia, ale mala veľmi ostrú čepeľ, ktorá pokiaľ práve nebola používaná bola uložená v pošve.
7. Hokode (drápy na rukách). Táto pomôcka mohla ninjovi zjednodušiť zliezanie stien, ale poslúžila by i ako osobná zbraň pri pästnom súboji.
8. Tekagi (drápy). Tieto nástroje boli vyrobené zo železa a vyvinuli sa z nástrojov pre lezenie po stenách. Používali sa tiež v boji

Plus pridávam ešte obrázok, pre ninjou trochu nevšednej zbrane.

A obrázok modelov vybavenia ninjou.

V mnoho japonských múzeách je možné nájsť ľahké brnenia, aké mohli byť nosené pod ninjovským úborom. Skladali sa z podkladu tvoreného silnou látkou, ktorá bola vystužená malými lakovanými kovovými plátmi a spojená tenkými časťami krúžkovej zbroje. Z podobného materiálu boli vyrábané i vystužené klobúky, dosť podobné ninjovským kápím. Pretože ašigaru (pešiaci) v samurajských armádach nosili veľmi odlišné typy brnení, nieje bezdôvodné klásť toto prosté brnenie do súvislosti s ninjami. Štandardné samurajské kote (výstuž rukávov) a suneate (chránič holení) by prípadne tiež poskytli dodatočnú ochranu pri relatívne nízkej hmotnosti.

Prostý vystužený oblek, ktorý mohol byť nosený pod ninjovským úborom.

Ninjovské ľahké brnenie. Brnenie tvoria kovové pláty našité na textilný podklad. Mohlo byť nosené pod ninjovským úborom. Nechápem prečo tomu hovoria ľahké brnenie, mne moc ľahké nepripadá a to som videl podobné naživo.

Tento obrázok ukazuje skupinu ninjou pri aktivite, ktorá bola pre nich najtypickejšia – snažia sa preniknúť do silne stráženého hradu, aby tu spravili špionáž alebo úkladnú vraždu. Je tu kladený dôraz na nenápadnosť, jak pred tak i po akcii. Sledujeme prvú etapu tohto procesu, ktorá sa skladá z prekonania hradného priekopu a zlezenia kamenných hradieb.
Priekopa okolo hradu je naplnený vodou a je príliš hlboký na to aby ho bolo možné prebrodiť. Hradba hradu je vybudovaná v tradičnom japonskom štýle, mierne sa zvažuje a tvorí ju kameň. Nachádza sa v nej mnoho úchytou pre ruky, no i tak sú provazové rebríky užitočné, najmä v horných úsekoch. V jednej časti obrázku vidíme obyčajnú bielu omietnutú stenu na vrchole kamennej základne, nad ktorou sa skláňa borovica. V druhej časti sa nachádza tamon jamura, vežovitá konštrukcia, zvyšujúca výšku kamennej základne. Ponúkajú sa tu iba dve možnosti, ako preniknúť dovnútra – buď skrz dieru určenú k metaniu kameňov, alebo skrz zabezpečené a zamrežované okno.
1. Ninjovia na obrázku používajú na prekonanie priekopy tri rôzne prostriedky. Prvý z nich používa ukidaru, dva plaváky pripomínajúce dve vedrá, ktoré museli byť dosť nestabilné.
2. Druhý ninja používa trochu dôveryhodnejší prostriedok, skladajúci sa z niekoľko zviazaných plavákov. Jedná sa o pomôcku charakteristickú pre školu Togukare-rjú v Naganu. Vo výreze je možné túto pomôcku vidieť rozloženú.
3. Treťou pomôckou na obrázku je slávny vodný pavúk, ktorý sa objavuje v Bansen Šukai (Manuál ninjovských tradícií z roku 1683). Bol typický pre ninjov z Kogy.
4. Prvý ninja, ktorý sa práve chystá vyšplhať po stene, používa šinobi kumade, čo je skladacia bambusová tyč, ktorú je možné použiť k uchyteniu kotvy na vetvu stromu, bez spôsobenia väčšieho hluku.
5. Tento ninja predvádza, ako je možné pri zliezaní steny použiť meč, pretože pevná cuba (záštita meča) môže byť využitá ako stupienok, pokiaľ sa meč zaprie o stenu. Ninja si obtočí lanko na pošve okolo nohy, takže až sa dostane na stenu, bude môcť svoj meč vytiahnuť.
6. Tento ninja používa provazový rebrík s masívnym hákom na konci. Priečky sú tvorené sadou krátkych bambusových dielov. Každým dielom je prepletené lano, striedavo uprostred a po celej dĺžke. Na vrchnej strane bol pripevnený hák a pokiaľ sa celá dĺžka lana zatiahla a upevnila, vznikol ľahký a pevný rebrík.
7. Lezecká pomôcka ašiko.

Väčšinou sa ninjovia snažili pracovať v naprostom utajení v tomto prípade je spôsob prevedenia akcie odlišný. Je tesne pred rozbreskom a skupina ninjou sa vyšplhala do obloženého hradu. Predtým, než za rozbresku vypukne útok obliehajúcej armády, majú za úlohu niekoľko úloh. Pozeráme sa dole na nádvorie.
1. Jeden z ninjou je oblečený úplne rovnako ako obrancovia a práve zabíja jedného zo strážcov. Je teda patrné, že sa ninjovia nemuseli obliekať vždy do čierneho. Maximálny zmätok je vytvorení v prípade, že posádka hradu nevie rozlíšiť priateľa od nepriateľa.
2. Iný z ninjou vrhá menšiu variantu čínskej trieštivej bomby, ktoré boli opláštené buď keramikou alebo železom.. Bomby v železnom obale boli bombami trieštivými a mohli spôsobiť ťažké zranenia. Väčšie typy boli dostatočne účinné na to, aby dokázali v hlinených stenách hradu vytvoriť dieru. Menej rozmerné varianty bolo možné i hádzať, čo z nich robilo dosť účinné, ručné granáty. Výbušnina sa zapaľovala pomocou žhavé hubky alebo zápalnej šnúry, ktoré boli spravidla uschovávané vo vodotesnom lakovanom puzdre.
3. Ďalší ninja práve kope do železného koša, ktorý je jediným zdrojom osvetlenia na nádvorí. Ďalší ninjovia bežia vyvolať zmätok do vnútra hradu. V pozadí je vidieť výbuch.

Na tomto obrázku je predvádzaná ninjovská technika pre preskumávanie potencionálne nebezpečných tmavých miest, napr. chodieb vo vnútri hradu. Ninja vysunul pošvu meča až na špičku čepele a vodiace lanko upevnené na pošve uchopil pevne do zubov. Tím sa dosah ninju zväčšil až na dva metre a v okamžiku keď koniec pošvy narazil na nepriateľa, mohol ju ninja nechať skĺznuť na zem a mečom okamžite spraviť výpad presne v smere protivníka.

Pokiaľ by ste chceli vedieť čosi o tajomnej chakre pozrite si môj ďaľší článok: Keď sa povie CHAKRA!
A pokiaľ chce niekto vedieť viac o pečatiach tak by si mal prečítať tento článok: Tajomstvo Pečatí