Inuzuka Gaiden: Čas odísť

„Už je neskoro, choď spinkať Hana.“
Zobral jej knihu a prikryl ju. Bola už príliš unavená, aby protestovala.
„Kým sa vrátiš z misie, celú prečítam a porozprávam ti, čo som sa naučila.“ zaklipkala odhodlane očkami.
Usmial sa a pohladil ju po hlavičke. Ani nie je vo veku, aby dostala psíka, a už má toľko vedomostí. Jej otázky sú stále zložitejšie. Čo nevidieť s ňou neudrží tempo.
Vstal, no Hanina rúčka ho pevne držala za nohavice. Tuší, že sa nevráti? Vyslobodil sa a Hana sa zamrvila.
Zhasol.
„Dobru noc, dcérka moja.“
Moja?
Pozrel na pokojne spiace dievčatko na posteli.
Áno, moja!

Jej živočíšny temperament mu nedával spávať. Nasal jej vôňu a vykukol. Uvidel Kuromara s Tsuminou vestou v zuboch. Útok prišiel proti vetru.
„Prečo za mnou sliediš? Zasa?“
„Ja,... ja ťa iba chcem...“
„Mnohí hovoria, že ma chcú. Povedz niečo originálne!“ zdvihla päsť.
„Ľúbim ťa!“ skríkol, až sa zľakol. Musí pokračovať.
„Buď mojou manželkou!“
Sklonila hlavu priamo nad jeho tvar.
„Myslíš to vážne?“
Prikývol.
Zlízala mu krv z rozbitých pier a vtisla mu na ne taký bozk, až mu vzrušením takmer vyskočilo srdce z hrude.
„Tak dobre, poďme to zapiť!“
Nasledujúceho dňa uzavreli manželstvo a Tsume mu oznámila, že je tehotná.

„Už obaja spia a ja musím ísť. Bude to náročná misia.“
„Zasa lamentuješ? Určite s tebou nemám poslať aj Kuromara?“ opýtala sa ironicky.
„Nech len stráži dom.“ zaodvrával manželke a vymenil si nevrlé pohľady s jej psom. Posledne často váhal, či je v tejto Tsuminej svorke alfom on alebo Kuromaru. A jeho autorita bude už iba klesať. Treba sa vytratiť, než o ňu príde úplne a deti...
„Stáť!“ zavelila Tsume, keď sa obrátil k dverám. Vtlačila mu do rúk balík s jedlom.
„A neopováž sa nevrátiť celý, lebo, lebo...“
„Ocko dostane nakladačkúuu.“ skríkol malý Kiba, vykúkajúci z úkrytu pod pohovkou.

Či už dievča, alebo chlapec, bude sa volať Kiba. Doktorka hovorila, že pôrod bude ťažký a má s Hanou počkať vonku, no trvá to už pridlho. Sporadicky začul vulgárne nadávky a tu a tam svoje meno. Ešte že Hanu pohltila fascinácia lekárskym náčiním.
Nezačul detský plač? Neodolal. Vbehol dnu... aby dostal päsťou do tváre.
„Ak ma ešte raz,... ešte raz,...“ kričala naňho Tsume s novorodencom v náručí. Bola v tvári bledá a pôsobila zoslabnutým dojmom. Zakolísala. Pohotovo priskočil a zodvihol oboch do náruče.
„Nie som... taká slabá.“
„Si najsilnejšia.“
„Ty si tiež silný.“ usmiala sa a zaspala mu v náručí.

Padlo mu zaťažko prekročiť prah dverí. Hlavne keď vedel, že sa už nevráti. Neuvidí Kibu vyrastať, ani nebude pri tom, keď Hana získa diplom. A to všetko iba pre to, aby si zachoval aspoň kúsok sebaúcty. Nechá za sebou slabého úbožiaka, akého z neho robí Tsume.
Ale aj otca a manžela, ktorý ľúbi a je ľúbený.
Zrazu mal pocit, že nechce odísť. Ak za sebou zatvorí, už nebude cesty späť. Tak na toto myslel Tretí, keď povedal, že nemusí ísť?
„Povedz, miluješ ma ešte?“
„Nechovaj sa ako bábovka, lebo mi z teba príde zle.“ oborila sa naňho a zatresla dvere.