Gaarov krutý osud 1. časť

Gaarov krutý osud……1.časť

Bol pekný jarný deň a vonku bolo príjemne. Všetci pobehovali ako šialený a hlavne Sasuke a Naruto. V tento deň totiž pripravovali oslavu narodenín pre Sakuru. Hinata vzala Sakuru na nákupy, aby chalani stihli všetko pripraviť. Hoci sa na nich veľmi nechcela spoľahnúť a hlavne sa bála, že Naruto vymyslí nejakú blbosť a všetko tým skazí. Upokojovala ju myšlienka, že im s prípravou pomáhajú Temari a Tenten. Hinata sa samozrejme tvárila, že na Sakurine narodeniny úplne zabudla. A Sakura nič netušila, aj keď ju trochu trápilo, že najlepšia kamarátka zabudla na jej narodeniny. Celý deň behali po obchodoch. Vyčerpané si sadli do jednej reštiky a Hinata šla akože na wc, aby mohla zavolať Narutovi.
„Naruto, Sakura už začína byť nervózna. Už neviem čo si mám vymyslieť. Môžeme už prísť?“
„Nie nie nie Hinata. Ešte sa pokús, aspoň pol hodku.“
„Za pol hodinu teda môžeme ísť?“
„Hej hej, to už asi budeme hotoví.“
„Tak sa maj, za 30 minút sme tam!“
„Budú to najlepšie narodky v jej živote, tomu ver!“
„No to dúfam, hlavne nič nepokaz. Už musím končiť. Ahoj!“
„Ahoj!“ zložil.
„Naruto, kde si dal tie balóny? Ty si ich bol kúpiť!“ vtrhol do miestnosti Sasuke.
„Musia byť v tej taške s ostatnými vecami!“
„Nie, tam niesu. Stopercentne si to zabudol v obchode ty debil!“
„Nezabudol... a aj keby, pri takom zhone to nieje nič zvláštne! Môže sa stať hocikomu!“
„Nie nemôže, len takéhu chudákovi ako si ty! Švihaj kúpiť ďalšie!“ Sasuke bol tak nervózny, že sa Naruto radšej ani nepokúšal oponovať.
„A mimochodom...“
„Ešte si tu?“
„Hinata so Sakurou prídu za necelú pol hodku.“
„Ty blbec blbý, tak si pohni!“

Za trištvrte hodinu, čo je o pol ôsmej večer, sa otvorili dvere Sakurinho bytu. Sakura nič netušila a spolu s Hinatou vošla dnu. Rozsvietila sveto a.....
„Všetko najlepšie k narodeninám.“ Zakričalo tak minimálne 10 ľudí. Boli tam Sasuke, Naruto, Temari, Shikamaru, Tenten, Neji, Kiba, Shino, Ino, Sai, Rock Lee, Kankurou, Gaara, Chouji a teraz aj Hinata so Sakurou. Tenten pustila hudbu. Všetko bolo pripravené: v obyváku bolo urobené miesto na tancovanie, gauče boli na kraji miestnosti, vedľa dverí pri stene bol stôl s občerstvením, ku ktorému mal Chouji prísny zákaz priblížiť sa. Na opačnej strane pri schodoch bol stolík, na ktorom boli pyramídovo uložené dary. K tomu všetkému bola celá miestnosť vyzdobená balónmi a rôznymi vlastnoručne vyrobenými ozdobami, čo bola práca Ino.
Sakure sa nahrnuli do očí slzy. Už si myslela, že na jej 19. narodeniny všetci zabudli. Prišli na rad gratulácie. Sakura rozbalila prvý darček, ktorý bol od Kakashiho.
„Kakashi ti tu nechal darček, ale na oslave nezostal.“ Povedal Naruto. Kakashi Sakure daroval špeciálny kunai s tromi hrotmi. Od Tenten dostala san jie gun (trojdielnu tyč), podobnú, ako má ona. Od Temari dostala krásny vejár (nie zbraň). A nebola by to Temari aby si neodpustila podobné blahoželanie:
„Tak, milá Sakurka, ja ti želám veľa zdravia, šťastia a tak ale hlavne veľa sexu. Aby som stále počula tie výkriky, keď vám budem klopať na dvere.“ V celom byte bolo počuť hlasitý smiech. Sakura očervenela, Sasuke takisto. Spomenuli si na to, keď ich Temari prišla navštíviť a načapala ich, keď sa práve milovali. Sakura radšej hneď prešla k ďalšiemu balíčku, ktorý bol potrhaný a viackrát prelepovaný a bol od Choujiho. Rozbalila ho a vo vnútry bola z polovice zjedená bonboniéra. Usmiala sa na Choujiho a zakrútila hlavou. Tomu priletela poriadna facka od Ino.
„Ty prasa nenažraté, hovorila som ti že sa toho nemáš ani dotknúť.“
„Prepáč Sakura, ale to sú moje obľúbené.“
„V pohode Chouji, ja by som ich sama aj tak všetky nezjedla. Keď chceš, vezmi si ešte.“ Chouji už naťahoval ruku, ale plesla mu po nej Ino.
„Neopováž sa!“ Sakura sa zasmiala a vzala ďalší baíček. Tento bol od Gaaru. Daroval jej krásne presýpacie hodiny. Od Kankuroua dostala špeciálne chakrové rukavice. Od Shikamara dostala sošku jeleňa, od Shina nejaký odpuzovač chrobákov, aby ich nemusela zabíjať, od Kibu plyšového Akamaru v životnej veľkosti, od Leeho rozkošné ružové papučky, od Nejiho (tentoraz už nerozbalenú) bonboniéru, od Ino sadu šminkov. Od Saia dostala nádherný dar – obraz jej a Sasukeho. Od Naruta dostala veľkú tašku plyšákov a od Hinaty dostala nejaký román. Na rad prišiel Sasuke. Podal Sakure dar a počkal si ako sa zatvári keď uvidí, čo je vo vnútri. Sakura rozbalila škatuľu a zhíkla. Sasuke jej daroval krásne šarlátovo červné šaty, ktoré si strašne žalala.
„Tak a teraz torta!“ vyhlásila Hinata a pozrela na Sasukeho, ktorý jej naznačil, kde je torta, ktorú Hinata upiekla. Vošla do kuchyne a vrátila sa s obrovskou čerešňovou tortou, na ktorej bolo 19 sviečok. Položila ju na stolík v obývačke a Sakuru posadila do kresla.
„Niečo si želaj a sfúkni sviečky.“ Povedala jej Hinata. Sakura sa naklonila k torte na chvíľu sa zamyslela a potom sfúkla sviečky.
„Čo si si želala?“
„Naruto, to sa nehovorí!“ okríkla ho Hinata. Priniesla z kuchyne taniere a nôž podala Sakure. Sakura nakrájala tortu a každému dala rovnaký kúsok. Bola vynikajúca. Všetci pochválili Hinatine kuchárske umenie a keď všetci zjedli svoj kúsok, začalo sa tancovať. Oslava trvala do tretej ráno. Keď všetci odišli, Hinata ešte sľúbila Sakure, že jej ráno príde upratať aj s Ino, Temari a Tenten a zakázala jej, aby upratovala ona. Keď ostali v byte len Sakura a Sasuke, Sakura sa šla osprchovať. Keď vošla do spálne len v župane, na posteli ležal Sasuke a držal pohár s vínom. Naznačil Sakure, že má ísť bližšie. Posadila sa na kraj postele a Sasuke jej podal pohár s vínom položený na stolíku. Posadil sa, počkal, kým si Sakura odpije z vína a pobozkal ju. Sladko a nežne. Potom jej zobral pohár a oba položil na stolík. Sadol si za ňu.
„Mám pre teba ešte jeden malý darček.“ Trochu jej vyzliekol župan a začal jej bozkávať krk. Povedal Sakure, nech zavrie oči a ďalej sa venoval jej krku a ramenu. Potom jej dal na krk náhrdelník, zapol ho a povedal, že už môže otvoriť oči.
„To je malý doplnok k tým šatám.“ Sakura si prešla rukou po krku a po šperku. Sasuke jej podal zrkalo. Potom ho odložila, otočila hlavu k Sasukemu a pobozkala ho. Ten ju pomaly položil na posteľ a čo sa dialo potom, si viete predstaviť.
Ráno sa zobudil prvý Sasuke. Pobozkal Sakuru na čelo, vstal z postele, obliekol sa a zišiel dolu do kuchyne. Spravil si kávu a sadol si pred telku. O chvíľu niekto klopal na dvere. Boli to Hinata, Temari a Tenten.
„Ahojte. Čo tu robíte?“
„Sakura ešte spí?“ Sasuke prikývol.
„To je dobre. Prišli sme upratať po včerajšom žúre. Nenecháme všetok ten bordel na oslávenkyňu.“ Vysvetlila Tenten. Sasuke ich pozval dnu. Zašiel do kuchyne odložiť šálku od kávy, pričom odkopol škatuľu povalujúcu sa na zemi. Dievčatá sa pustili do upratovania. Za hodinku a pol mali hotové. Sasuke im trochu pomohol. Dievčatá odišli a pár minút na to zišla dolu Sakura.
„Ahoj. To.. to toto si ty upratal?“ vyaľovala oči na krásne upratanú obývačku.
„Prečo? Čo sa tak čuduješ?“
„No ja nič len. Ty si nikdy neupratoval.“
„Boli tu Hinata, Temari a Tenten. Asi pred štvrť hodinkou odišli.“
„Škoda. A ja už že nebudem musieť upratovať sama. Toho sa asi nedočkám čo?“
„Hmm... asi nie. Kam ideš?“
„Idem sa prejsť. Prečo potrebuješ ma tu?“
„Samozrejme, čakal som nejaký prídavok k tej dnešnej noci.“ Nahodil šibalský úsmev.
„Večer.“usmiala sa naneho, dala mu bozk sa líce a odišla.
Sakura zamierila do lesa. Prechádzala sa asi pol hodinu, keď zrazu na zemi uvidela mŕtveho ninju. Podľa pásky zistila, že bol zo Skrytej Zvučnej dediny. O pár metrov ďalej ležal ďalší a ďalší a ďalší. Ležalo tu asi 15 mŕtvych ninjov a všetci boli zo Zvučnej. Okolo boli vyhorené stromy. Za jedným stromom niečo zašramotilo. Sakura vytiahla kunai a postavila sa do obrannej pozície. Cvíľu bolo ticho, nič sa nedialo. Pomaly pristúpila k stromu, od ktorého pred chvíľou prichádzali zvuky. Prišla až k stromu, prechádzala po jeho obvode a tam uvidela sedieť dievča.
„Kto si?“ mierne zakričala Sakura. Dievča sa strhlo, postavilo a pozeralo na Sakuru. Mala takmer po kolená dlhé gaštanovohnedé vlasy, čierne oči a ustráchaný výraz v tváry.
„Kto si?“ povedala už jemnejšie Sakura. Všimla si ale pásku okolo jej krku. Mala znak Zvučnej dediny.
„Ty si zo Zvučnej?! Čo tu robíš? Poslal ťa Orochimaru? Tak povedz už niečo do čerta! “ dievča ustúpilo o krok dozadu.
„Nie...ja ...neposlal ma Orochimaru.“
„Tak potom? Čo tu robíš, tu v lesoch Listovej?“
„Ja.. skrývam sa tu.“
„Pred kým?“
„Pred ním. Pred Orochimarom. Ja... ušla som od neho.“
„Klameš! Si špión?“
„Nie nie.. nie som naozaj.“ Dievčaťu sa pustili slzy. „Nechcem už byť u Orochimara. Konečne sa mi podarilo ujsť. A teraz neviem kam mám ísť. Každý si myslí, že som špión.“ Vravela cez plač. Sakura odložila kunai a prišla bližšie k divčaťu.
„Ako sa voláš?“
„Kanami Sora.“
„Teší ma, ja som Sakura Haruno. Zavediem ťa k jednej mojej kamarátke.. ehm aby sme zistili či naozaj niesi špión, vieš, nemôžem ohroziť svoju dedinu.“
„Dobre.“ Kanami si utrela slzy. Sakura ju zaviedla k Michiyo. Zvláštnou schopnosťou Michiyo je, že ihneď spozná, či niekto klame alebo nie. Potvrdila, že Kanami hovorí pravdu. Keď odišli od Michiyo, Sakura zaviedla Kanami k sebe domov. Sasuke nebol práve doma.
„Nie si hladná?“
„No...ja...nechcem obťažovať.“
„Ale na to som sa ťa nepýtala. Mám tu ešte niečo zo včerajšej oslavy. Zober si, na čo máš chuť.“
„Oslava?“
„Ano, včera som mala narodeniny.“
„Tak to ti blahoželám. A koľké?“
„19.“
„Ja som mala pred dvomi mesiacmi 18.“
„Tiež si mala oslavu?“ Kanami sa pozrela do zeme. Po líci jej stiekla slza.
„Kanami, prepáč ak som povedala niečo zlé.“
„To je v poriadku.“
„Tak už jedz. Je tu toho veľa.“
„Ďakujem ti Sakura. Na toto niesom zvyknutá.“
„Keď nejedávaš nič z tohoto, tak môžeme...“
„Nie nie, totiž, nikto sa ku mne nikdy nesprával tak ako ty.“
„Ako?“
„Tak milo.“
„Tomu sa ani nečudujem, keď si bola u Orochimara. Prečo si vlastne od neho ušla?“
„Keď som bola ešte dieťa, Orochimaru vyvraždil celú moju rodinu. Na žive som ostala len ja. Nechal ma nažive pre moje schopnosti. Nechcela som ostať s človekom, ktorý mi zabil rodinu. Mala som 9 rokov. Stala som sa jeho otrokom. V 14. rokoch...“
„Čo je? Prečo si prestala?“
„Môžem ťa požiadať, aby si to nikomu nevravela? Prosím. Tebe to poviem. Si ku mne veľmi dobrá.“
„To je samozrejmosť. Len rozprávaj.“
„Keď som mala 14, začal sa na mňa pozerať inak. Bolo mi to strašne nepríjemné. Nerozumela som tomu, alebo skôr, nechcela som aby to bola pravda. Zistila som, že ma špehuje pri sprchovaní, prezliekaní. Vtedy som sa už začala trochu báť. Raz vošiel do mojej izby a zamkol dvere. Začal sa ma dotýkať a bozkávať..a potom... bránila som sa ako som len vedela, kričala som ale nik ma nepočul. Strašne to bolelo. Čím viac som sa bránila, tým viac sa on snažil aby to bolelo ešte viac. Mala som jediného kamaráta, ktorý bol takisto Orochimarovim otrokom. Keď sa to dozvedel, pochytila ho zlosť a chcel Orochimara zabiť. Orochimaru zabil Ichiga pred mojimi očami. Môjho jediného priateľa. Dúfala som, že to, čo mi Orochimaru spravil sa už nebude opakovať. Ale on sa musel uspokojiť každý deň, niekedy dvakrát denne. Bolo to strašné. Potom som ho našťastie omrzela a našiel si inú. Urobil jej to isté, čo mne. A to urobil aj ďalším. Roky som sa snažila utiecť. Vždy neúspešne. Dostala som zakaždým rovnaký trest. A to uspokojiť to úchylné prasa. Pritom mi kunaiou rezal do tela a keď sa uspokojil, nechal moje nahé krvavé telo tak. Zakaždým som myslela, že zomriem, ale vždy som sa nejako pozbierala. Teraz sa mi konečne podarilo utiecť. Ale keď ma nájde...“ rozplakala sa. Celá sa triasla pri tej myšlienke. Sakura ju objala.
„Nenájde ťa, sľubujem. Už sa k nemu nikdy nevrátiš. To čo si mi povedala...Obdivujem ťa, že si to vydržala.“
Kanami sa od nej odtiahla, utrela si slzy a usmiala sa na Sakuru.
„Keď Orochimaru vyvraždil moju rodinu, moja sestra bola u našej babičky. Babička je už dávno mŕtva, ale po mojej sestre niet ani stopy. Nevedela som ju nikde nájsť. Ale musím zistiť, či ešte žije.“
„Neboj sa, nájdeme ju. Teraz pôjdeme za Tsunade, to je 5. Hokage. Treba jej oznámiť, že budeš odteraz žiť v Konohe. Aby mi potom nenadávala, že si robím čo chcem.“ Zasmiala sa, schytila Kanami a šli za Tsunade. Tá najskôr nesúhlasila, ale keď jej Sakura povedala, že boli aj za Michiyo, nebola proti. Sakura povedala, že bude bývať pár dní u nej. Potom Sakura zaviedla Kanami na každodennú schôdzku jej partie do Ichiraku Ramen. Naruto ju hneď pri vchode sprdol, že ide neskoro.
„Kde si toľko bola? A kto je toto?“ vyzvedal Naruto.
„To je Kanami. Je to nová občianka Konohy. A...“
„Občianka Konohy? Veď je zo zvučnej! Určite je to Orochimarov špión. To má ale nejakých debilných špiónov, keď si nechávajú pásku s ich znakom aby ich každý spoznal.“
„Naruto drž už hubu! Nie je špión, Michiyo ti to dosvedčí! A nesprávaj sa k nej tak. Kanami, táto nevychovaná žltá tehla je Naruto Uzumaki, toto je Sasuke Uchiha, s ním aj so mnou budeš bývať....“
„Čo? Ako so mnou a s tebou? Ona bude s nami bývať?“
„Máš niečo proti?“
„No to mám. Tiež si sa ma mohla najskôr spýtať.“
„Je to len na pár dní.“
„Prepáčte, ale ja vás nechcem obťažovať. Ak ti to vadí Sasuke....“
„Nie nevadí mu to, však zlatko! Ďalej toto sú Hinata a Neji Hyuuga z Hyuuga klanu. Toto je žrút Chouji Akimichi, ďalej Ino Yamanaka, Shikamaru Nara, Kiba Inuzuka, Shino Aburame, Tenten, Rock Lee, Temari, Kankurou a toto je Gaara.“
„Konečne vás spoznávam. Orochimarových nepriateľov. Mená poznám, ale teraz poznám aj vás.“ Dve zelené oči ju stále pozorovali. Patrili Gaarovi. Kanami sa na neho otočila a usmiala sa, čo Gaaru úplne zarazilo.
„O tebe Orochimaru dosť hovoril. O tebe a Shukaku.“ Znova sa usmiala. To už Gaaru dostalo. Počula o ňom aj o Shukaku a ešte sa naneho usmieva. Ostatný sa na neho pozerajú so strachom v očiach. Vlastne radšej sa ani nepozerajú. Trvalo mu poriadne dlho, kým sa ho prestali báť aspoň týchto pár ľudí. Samozrejme, boja sa ho, ale aspoň s ním komunikujú. A ona! Vidí ho prvý raz v živote, vie o démonovi v jeho tele a nebojí sa ho. Je úplne pokojná a usmieva sa naneho. Pustil to z hlavy. Už sa chceli všetci posadiť a objednať si, keď v tom sa zjavil nejaký ninja.
„Lady Tsunade vás všetkých očakáva za hodinu pred radnicou. Máte misiu! A má prísť aj tá nová.“ Dopovedal, a ako sa zjavil tak aj zmizol. Všetci sa pobrali domov po veci a za hodinu sa zišli pred radnicou. Vyšla Tsunade.
„Takže, ste tu všetci? Dobre.“vytiahla mapu a začala vysvetľovať. „Tu“ ukázala prstom na les na mape „sa objavili ninjovia zo Skrytej Zvučnej dediny. Poslali sme tam zopár ninjou, ale neuspeli. Títo nepriateľský ninjovia sa objavia v ohromnom množstve a zase zmiznú. Začali vnikať aj do dediny. Na okraji lesa zavraždili 16 ľudí. Musíte tam ísť a zistiť, čo sa tam deje. Choďte!“ Všetci sa vidali k lesu. Keď k nemu prišli, rozdelili sa na dve skupiny. V jednej boli Naruto, Hinata, Sasuke, Sakura, Kanami, Gaara a Kankurou.V druhej boli Neji, Rock Lee, Tenten, Kiba, Shino, Chouji, Ino, Shikamaru a Temari. Dohodli sa, že prvá skupina pôjde popredu a druhá pôjde za nimi ako posila, ale nedajú o sebe vedieť skôr, než bude naozaj zle. Prvá skupina vyrazila. Šla pomaly po zemi. Druhá skupina si nenápadne razila cestu za nimi v korunách stromov. Zvečerievalo sa a všetci si už potrebovali oddíchnuť.