Nový Hokage

Ich cieľ už bol blízko, veľmi blízko. Cítil to úplne jasne. Teraz iba neurobiť žiadnu chybu. Ako sa začali tiene pomaly naťahovať, žmurkol na Mirai a tá vyrazila vpred. Zo zadu, z jej slepého uhla, sa objavila letiaca čepeľ, ktorej uhla iba vďaka tomu, že ju Shikamaru prezieravo držal prepojenú s jeho tieňom, no sám sa tak dostal do nevýhodnej pozície, čoho dôsledok okamžite pocítil. Akonáhle po podrazení nohy dopadol na zem, zacítil na krku druhú z Asumovych špeciálnych čakrových čepelí.
„Môžete začať,“ prikázal Shikamaru telepaticky a navzdory svojej nezávideniahodnej situácii sa usmial.
Asuma úsmev opätoval.
„Prepáčte, Shikamaru-sensei, dobehol nás,“ prišla mu telepatická odpoveď.
„Zasa nás dobehol,“ objavila sa namrzená Mirai s dymiacim popolníkom v ruke.
„Prekvapilo ma, že si takto zaútočil na vlastnú dcéru,“ urobil Shikamaru znamenie, že sa vzdáva, „to bolo dosť ľahkovážne.“
„Proste verím tvojim schopnostiam viac, ako ty mojim,“ mykol Asuma plecami a pripálil si cigaretu.

„Zasa vás dobehol, však?“ privítala ich Kurenai, čítajúc z ich tvárí.
„Teraz o tom nechcem hovoriť, mami,“ hesla Mirai a po zbrklom vyzutí topánok zmizla v dome.
„Príliš sa vžila do toho, že moja stratégia vyjde,“ vysvetlil Shikamaru.
„Verí tvojim schopnostiam viac, ako svojim,“ potiahol si Asuma z cigarety ešte pred tým, než ju zatlačil, lebo Kurenai v dome fajčenie nezniesla, „mal by si už prestať byť taký dominantný.“
„Pre mňa je najviac otravne, ako odo mňa každý očakáva riešenia,“ prevrátil Skikamaru zrak, len aby zistil, že na oblohe práve niet ani mráčka, na ktorý by sa mohol zamerať.
„Zdržíš sa u nás?“ prerušila po chvíli ticho Kurenai.
„Nie, nechcem byť teraz Mirai na očiach. Zašijem až do rána v kancelárii.“
„Takže dnes nejdeš ani domov? Nepreháňaj to s prácou,“ radil Asuma, než si vyzul topánky.
„Nejde o to, ale starý tým Ino-Shika-Cho dnes plánu dlho oslavovať narodenie ďalšieho vnúčaťa, samozrejme s patričným množstvom alkoholu a doma dnes bude pre to hustá atmosféra.“
„Ino a Choji sa činia,“ usmiala sa Kurenai a významne pozrela na Asumu. „Čo ty s Temari?“
„Asi stačí ak poviem, že to máme pod kontrolou.“
„Skoro som zabudla, zháňajú ťa starešinovia.“
„Tak to aby som fakt išiel,“ odzdravil sa Shikamaru s vedomím, že dnešok bude omnoho otravnejší než ostatné dni.

„Vraj vás zasa dobehol.“
„Asuma-sensei je veľmi talentovaný shinobi s nedoceniteľnými skúsenosťami,“ ohradil sa Shikamaru. Snaha starešinov hneď na začiatku ukázať svoju prevahu neveštila nič dobré.
„Označovať ho ešte stále za senseia je už hádam trocha nepatričné,“ vrhol naňho spoza okuliarov prísny pohľad Homura.
„Zvlášť u niekoho takého talentovaného, ktorého vodcovské schopnosti všeobecne uznávané,“ dodala Koharu.
„Môžem vedieť, prečo ste ma predvolali?“ rozhodol sa urýchliť to Shikamaru, lebo mal z celého stále horší a horší pocit.
„Dostali sme správu, Naruto neprežil misiu v Zemi konopí a určili sme ťa namiesto neho za Kakashiho následníka na post Hokageho,“ vybalili naňho a podali mu list.
„To musí byť nejaký omyl!“
Shinova správa však nenecháva priestor pre inú interpretáciu:
Misia pohorela. Kyuubi sa utrhol z reťaze. Úplná spúšť. Narutovo telo v hroznom stave. Vraciame sa.
„Hinata to už vie?“ povzdychol Shikamaru.
„Nie, tá informácia sa nesmie dostať z tejto miestnosti, kým nebude inaugurovaný nový Hokage. Ba dokonca i po tom by sme mali čo najdlhšie udržať v tajnosti, že sme prišli o jinchuurikiho.“
„O Naruta!“ opravil Shikamaru a myseľ mu opäť začala pracovať na plné obrátky. Ako to vyriešiť?
„Nemal by Kakashi ostať dlhšie vo funkcii, kým sa celé vyšetrí a nájde sa vhodnejší kandidát?“ skúsil.
„Vylúčené, bez alternatívneho kandidáta by sa mohli mnohí dovtípiť, čo sa stalo a to by predstavovalo bezpečnostné riziko. Takto bude vierohodnejší príbeh o dlhodobej špeciálnej misii, keďže sme neoznámili, kto bude inaugurovaný namiesto Kakashiho,“ poúčala Koharu.
„Na dôvažok sme už predali práva na priamy prenos z inaugurácie a na ceste je veľa dôležitých osob,“ doplnil Homura.
„Ale iste sa nájde lepší kandidát ako ja,“ opáčil sa Shikamaru, „čo takto Sasuke?“
„To nemyslíš vážne.“
Nie, skutočne to vážne nemyslel, len potreboval získať ešte trocha času.
„Môj otec tiež preukázal vodcovské schopnosti,“ nadhodil.
„Shikaku hrdo prepustí tú česť svojmu synovi,“ zavrhla myšlienku Koharu.
„Mimo to je práve teraz spolu s kumpánmi spitý ako doga,“ dodal Homura.
„Asuma je synom Tretieho a uznávaný shinobi,“ skúsil opäť.
„Zároveň však každý vie, aký je ľahostajný a často nezodpovedný.“
„Hyuuga Hiashi alebo Neji?“
„Nebudeme zvyšovať ich vplyv,“ odmietol Homura, „už takto si mnohí myslia, že Hyuugovci do všetkého príliš vidia, nehovoriac, že dcéra hlavy klanu je manželkou jinchuurikiho.“
„Naruta!“ pomyslel si Shikamaru a strelil ešte niekoľko mien jouninov zo staršej generácie, hoci si tušil, aké je to márne. Každý z nich mal nejakú slabinu. To je ono! Slabina.
„Ja žiaľ tiež nie som vhodný kandidát, pretože som kompromitovateľný,“ prehlásil s nie práve najlepšie skrývanou dávkou spokojnosti.
„Vskutku, tvoje techtle-mechtle so sestrou Kazekageho, by mohli spochybňovať tvoju integritu,“ pripustil Homura, patrične dávajúc najavo, čo si myslí o takom neviazanom vzťahu.
S Temari! Tí dvaja si nepamätajú mená, alebo čo?
„Ale to sa ľahko vyrieši, keď si ju vezmeš za ženu. Stane sa súčasťou Konohy,“ dodala Koharu.
„Je tu veľká pravdepodobnosť, že nebude súhlasiť. Čo v takom prípade?“ chytal sa posledného stebla Shikamaru, lebo tu už išlo o viac, než otravné hokagovanie. Práva sa mu snažia zničiť jeho ideálny vášnivý vzťah s Temari a zmeniť ho na niečo, čo poznal z domova a vôbec sa do toho nehrnul.
„S tou možnosťou rozhodne musíme počítať,“ zamyslel sa Homura.
„Dovoľte mi podotknúť, že sa môže nájsť vhodný adept aj medzi mladšími ročníkmi,“ skúsil Shikamaru.
„Zaiste,“ potvrdila Koharu, „pre každý prípad sme dali zavolať ešte jedného kandidáta a zdá sa, že už aj dorazil,“ zareagovala na zaklopanie.
Do miestnosti stúpil Nishi, vrhol prekvapený pohľad na Shikamara a následne sa otočil k starešinom: „Som tu na váš príkaz ...“
Shikamarovaj mysli sa teraz už úplne vybili poistky. Nishi ako kandidát na Hokageho? Prečo?
„… aj s tou osobou,“ dokončil Nishi a Shikamaru zaregistroval veľmi, ale skutočne veľmi sporo odetú slečnu (popravde, starešinovia by to, čo mala na sebe, ani nenazvali odevom), ktorá sa za Nishim tlačila dovnútra.
„Budem nový Hokage, budem nový Hokakge?“ tlačila sa popri Nishim zapálene dovnútra, až jej takmer (ešte viac) odhalil prsník. „Naruto sa vzdal v môj prospech? Ale inak je v poriadku, však, kore?“
Shikamaru vtedy pochopil a prekryl si oči, aby viac nevidel z toho, čo asi práve spečatilo jeho osud.
„V rozrušení si nezrušil Oiroke, Konohamaru,“ povzdychol.
„Ou, pardon, práve som to predvádzal niekoľkým študentom,“ zrušil Konohamaru techniku a po chvíli v rozpakoch sa oboril na Nishiho: „Prečo si ma neupozornil, kore?“
„Predpokladal som, že je to dôležité,“ bránil sa Nishi.
„A veru to aj bolo dôležité,“ prehovorila Koharu, ktorá sa ako prvá spamätala zo šoku, zatiaľ čo Homura ešte stále lapal po dychu s rukou na hrudi. „Ctihodnému vnukovi ešte na takú dôležitú funkciu nedorástol rozum. Môžete obaja ísť a všetci na toto celé radšej zabudnime.“
„Zakázať!“ polapil konečne Homura dych hneď na to, ako Nishi s Konohamarom odišli. „Treba to zakázať, zabrániť aby sa to ďalej šírilo medzi mladými. To musí byť prvé nariadenie nového Hokageho,“ uprel oči na Shikamara, ktorý už vedel, že to má spočítané. Zbohom sloboda.
„Ale ešte predtým treba zariadiť, aby došlo do dvoch dní prinajmenšom k zásnubám. Na spôsobe, akým sa to dosiahne, nezáleží,“ zakončila Koharu.

Potreboval vzduch a pokoj. Ale ešte slobodu, no tej mu zostávalo s každým okamihom menej. Prechádzal sa nočnou Konohou a sledoval oblohu. Samé hviezdy, nikde ani mráčik.
Plienky, nariadenia, čo treba kúpiť, otázky, kedy príde domov. A pritom to bol taký krásny a búrlivý vzťah. Teraz už bude len burlivý. Temari rozhodne nie je taká zakríknutá ako Hinata a ani on proste nie je ako Naruto.
„Čo by si robil na mojom mieste ty, Naruto?“
„Dal by som si ramen,“ začul Narutov hlas, „s plným žalúdkom ide všetko ľahšie.“
„No super, odteraz už počujem aj hlasy mŕtvych.“
„No teda, vždy som tušil, že máš mimoriadnu fantáziu,“ zareagoval Naruto, „a čo ti hovoria?“
„Najskôr mi ty povedz, čo sa stalo v Zemi konope,“ vyzvedal Shikamaru a obrátil pohľad k Narutovi.
„Ale, vieš čo? Tak trocha sa to vymklo z rúk a vzplanul obrovský sklad s konope. Dym sa rozšíril po celom meste a všetci sme boli zrazu tak trocha mimo. V určitom okamihu som bol taký vybitý, že radšej Kurama prevzal kontrolu nad mojim telom, nech nespravím nejakú hlúposť. Ale aj on sa náramne zabával, nie, že nie. A keď došlo na dôsledky toho celého, opäť sa som nou vymenil.“
„Takže tak to bolo. A čo tie škody zo Shinovej správy?“
„To je vedľajšie,“ vyhol sa odpovedi Naruto, „aj tak si nikto na nič z tej noci nepamätá. Podstatné je, že miestny feudálny pán po tom všetkom zakázal pestovanie konope a dokonca premenujú krajinu na Zem ľanu. Čiže sme z istého uhla pohľadu dosiahli, čo sme chceli, dattebayo.“
„To bude teda otrava, všetko premenovať,“ usmial sa Shikamaru. „Ale vieš čo? Som strašne rád, že ťa máme,“ otočil sa k Narutovi a objal ho.
„Neblázni, Shika, vyzerá to strašne divne,“ kládol odpor Naruto, no nakoniec sa poddal objatiu.
„A čo tu v Konohe? Udialo sa niečo zaujímavé?“
„Klasika, však to poznáš. Opäť chcú zakázať Oiroke.“